Sezóna je už v plnom prúde, o čom svedčia bajky na každom rohu ulice či preteky, ktoré za sebou nasledujú v tesnom závese. Veľa z nás už dnes vie povedať, či zimno-jarná príprava prebehla optimálne, alebo či ste tento rok zahájili až s príchodom teplých dní. Nie je nad to, keď máte na svoj koníček čas a pohodu, ako napríklad na tréningových kempoch v Taliansku či v Chorvátsku. Pomerne teplé počasie u nás počas týchto akcií ma utvrdzovalo v tom, ako si doma pojazdím bez investícii do pobytu a zároveň, že aspoň niečo porobím aj doma, ale kdeže... Aj napriek príjemným teplotám bol taký silný vietor, že mať tak o 20 mm vyššie ráfiky, tak asi plachtím. Šliapať tesne nad 300W a ísť necelých 18 km/h je pomerne atypická zábava a určite jej neholdujem. Situácia sa opakovala aj na tretí deň a následné povinnosti ma odstavili úplne, takže po 10-tich dňoch som najazdil iba tesne nad 120 km... S tréningovým kempom sa to teda vôbec nedá porovnávať, preto budúci rok pôjdem niekam do tepla. Určite nie som s touto skúsenosťou sám, a práve preto prinášame v tomto čísle spätný pohľad na taliansky a chorvátsky tréningový kemp.Cyklistika je tvrdý šport, ktorý má obrovskú podobnosť s každodenným životom. Len pravidelnosťou, postupným rastom sa dostanete ďalej. Neexistuje možnosť preskočiť „základnú školu“ a trénovať / pretekať s niekým, kto jazdí už 10 rokov... Treba si dať menšie, a hlavne reálne ciele, ktoré vás, dajme tomu každý polrok, posunú ďalej. Nie je nič lepšie ako si dať realistický cieľ, ku ktorému načasujete svoje úsilie – môžu ním byť napríklad preteky, kde nejde o to, či porazíte kamaráta Miša, ale skôr o to, ako zareaguje vaše telo a aký pokrok zažijete. Zistíte pritom, kde ešte máte rezervy a zakúsite nový typ vzrušenia. Bez takéhoto cieľa je tréning nedostatočne motivovaný a často si poviete, že dnes nejdete von na bajk, pretože... sa vám vlastne nechce – slnko svieti buď príliš, alebo málo, fúka silný vietor a tak podobne. Napredovať možno jedine postupným a pravidelným tréningom – jazdiť 2-3 týždne pred pretekmi ako o dušu vás skôr pripraví o fyzické a duševné sily. Aj keď vaším cieľom nie je pretekanie, ale ak vás to len trochu baví, stojí za to si to aspoň raz vyskúšať!

Aj s technikou je to podobné. Nemáte radi 29“ MTB, vyššie zdvihy ako 140 mm či cesťák značky XY je jednoducho nemožný? Odkiaľ tkvie váš úsudok, pocit? Písali to na webe neznámi, ale skúsení užívatelia, alebo ste sa pred rokom zviezli na 10 minút a nepresvedčilo vás to? Na čom ste sa presne viezli? Plno otázok, ale odpoveď je len jedna – skúšajte na vlastnej koži, viackrát aj tú istú značku či model – vaše vlastné skúsenosti sú oveľa podstatnejšie ako všeobecne „dobrý“ názor. Vždy porovnávajte svoje skúsenosti a hľadajte podobnosti či rozdiely. Pokrok je úžasný a aj značka, ktorá dlho nerobila dobrý karbón, má zrazu čo ponúknuť... či geometria 29“ zmenila celkový pocit z jazdy... Alebo sa stačí pozrieť na stres pri výbere veľkosti bajku – nestačia tabuľky výrobcov – je to bajk pre vás a ak máte pocit, že vám je veľký, tak vám je veľký! Ak predajca povie, že je to dobré a vy máte pocit, že sa to nepoddá – neberte ho, ale skúste sa dohodnúť na testovaní rovnakej veľkosti testovacieho bajku! Svet nie je čiernobiely, nie je správna jedna strana a cyklistika nie je len o MTB a ceste – je tiež o pocitoch ľudí z pohybu na bajku. Nech je bajk akokoľvek lacný či drahý – radosť z pohybu býva podobná, a to by malo byť pre nás všetkých bajkerov prvoradé!

Želám vám za celú redakciu pohodu na bajku a splnenie najbližších cieľov :)

Roman Kanich