
Tatranská trilógia
Kráľova hoľa
...prvé zatlačenie do pedálov po piatich hodinách v aute bolo ťažkých, ale po pár metroch sa svaly zobudili. Veď už je predo mnou len asi 45 km. Čakalo ma stúpanie do výšky 1946 m n.m., teda prevýšenie 1050 m a približne 2 hodiny šliapania do pedálov zo Šumiaca cez Predné sedlo až na Hoľu. Cesta ma vyvedie na koniec dediny, kde končí asfaltový povrch a mení sa na šotolinu, miestami lesnými traktormi strhnutú až po hlinu, ktorá sa za dažďa mení na slizké blato. Dnes našťastie nič také nehrozí a tak v prvej zákrute prehadzujem na ľahší prevod a môj smer sa mení zo severu na juh a za ďalšou zákrutou to naberie pekne do kopca. Až po Predné sedlo sa ide prevažne lesom, niekoľko výrazných výrubov však zaručuje výhľady do doliny na Šumiac a Muránsku planinu. Škoda, že sa Kráľova hoľa už ráno zahalila do mrakov, ktoré na nej ostali sedieť až do popoludnia.
Aspoň hore nebude neznesiteľne horúco... Keďže som tu prvýkrát, nejde mi o výkon na jeden záťah. Pri pekných výhľadoch sa snažím fotiť, vnímať krásu hôr, isť na pohodu. Cestou míňam drevorubačov, ťažko povedať, či pracujú na svojom, alebo „na panskom“. Ale podľa toho, ako aktívne kmitali s drevom k traktoru, asi si robili súkromné zásoby.
O pol jedenástej som dosiahol Predné sedlo vo výške 1451 m n.m. Pridal som zopár záberov k tým, čo som už nafotil, pár hltov vody a šliapať ďalej...
Sliezsky dom
...cesta ubieha bez problémov. Šliape sa dobre, prevýšenie je „len“ 680 m, takže to nie je nič hrozné. Na križovatke, kde sa odpája žltá značka, prichádza prvá kríza. Radím ľahšie prevody, ale nakoniec na chvíľu zosadám, vtlačím do seba jedno energetické lepidlo, nalievam asi 4 deci vody, vyklepávam nohy a po chvíľke môžem pokračovať ďalej. Nad rázcestím na Batizovskej zákrute sa po pár výškových metroch dostávam do pásma kosodreviny. Otvára sa mi výhľad na Granátovú stenu, ktorej dominujú Granátové veže a Bradavica, a na východné zrázy Kvetnicovej veže padajúce k Sliezskemu domu (1670 m n.m.)...

Popradské pleso
...chata pri Popradsom plese (1494 m n.m.), za socíku známa aj ako Chata kapitána Morávku, je postavená na brehu Popradského plesa, pod stenou padajúcou Popradským hrebeňom z masívu Kôpky. Môj výšlap začína na odbočke k železničnej stanici Popradské pleso, z hlavnej cesty na Štrbské.
Stúpanie je najmiernejšie, to najľahšie som si nechal na záver celého dňa. Veď ma ešte čaká cesta domov, čo je približne 400 km.
Cesta vedie pravou časťou Mengusovskej doliny. Jedno výraznejšie stúpanie je približne v poslednej tretine. Asfaltka ho prekonáva jedným výrazným esíčkom a potom pokračujem už skoro po rovine až po hlavnú turistickú križovatku tesne pred chatou. Nohy už cítim, tak oddych na chate pri čaji mi padne vhod...
(celý článok nájdete v č. 3/2011)






