Začneme od konca – v polovici novembra si vyhral v Japonsku preteky Red Bull Holy Ride. Znovu si dokázal, že si jeden z najlepších jazdcov mestských zjazdov – čo by si nám k trati a k samotným pretekom povedal?
Bolo to veľmi špecifické miesto, tým že sa vlastne jednalo o územie svätého chrámu. Pri myšlienke, že máme jazdiť po schodoch, ktoré poznali len nohy veriacich ľudí mi to pripadalo veľmi zvláštne a aj počas pretekov som z neho cítil akúsi zvláštnu energiu. Nikdy som ešte nejazdil na takomto mieste a tie schody hneď po štarte sme napokon preleteli vyše 50 km/h rýchlosťou. Trať bola celkovo veľmi krátka – dosahovali sa časy tesne nad 30 sekúnd, čo v podstate zodpovedá fourcrossu. Bol to teda absolútny šprint, pri ktorom bol najdôležitejší štart a potom sa nejako udržať na čele cez tie 3, či 4 zákruty. ....
....
Mestské zjazdy ti sedia, čo si ukázal aj na začiatku sezóny v Brazílii a Čile – ako by si porovnal mieru akceptovateľného rizika v meste a v lese?
Správanie bicykla v lese a na asfalte je úplne iné. V teréne je jemný drift v zákrute úplne samozrejmý, no na asfalte to už znamená, že človek prepískol hranicu gripu a už to nemusí skončiť len šmykom ale skôr pádom. Spôsob techniky jazdy je teda trochu iný a treba sa na to zamerať. ... Veľký rozdiel je však v počte tréningov – na svetovom pohári sú k dispozícii 2 dni na tréning, môžeš ísť aj 10 krát dolu a až tretí deň je kvalifikácia na samotné preteky. No mestské preteky trvajú zväčša jeden deň, čiže ráno si dáš 4 jazdy, následne je kvalifikácia a finále. Čiže už pri pešej prehliadke trate je treba presne plánovať, rozmýšľať, aby človek dal už prvú jazdu dal pomerne rýchlu, vyskúšal následne všetky úseky a vo finále to zlepil dokopy a bol rýchly. ..... Sú aj takí, čo to pustia v ostrej jazde „naslepo“ bez predošlého vyskúšania v tréningu, no to sú blázni a väčšina ide na istotu, ktorú získali v tréningu.
....
Aktuálne je vonku okolo nuly a ty trénuješ dvojfázovo – ako vyzerá tvoja príprava na sezónu?
V novembri som začal „ako tomu hovoria cestári“ v objemovej príprave, keďže som bol na konci sezóny (september) zranený, tak som bol väčšinou na ceste alebo na XC bajku. Čiže dlhšie tréningy, v nižších tepoch. Teraz pridávam kratšie šprinty, trošku výbušnosti, posilňovňa k tomu a tiež chodím behávať – najprv len rovinu a teraz už aj do kopca. .....
Dnes sú moderné rôzne druhy posilňovania s vlastnou hmotnosťou – tabata intervalový tréning či rôzne cviky s bosu, alebo cviky s rovnováhou. Používaš niečo z tohto alebo, kde kladieš dôraz?
Určite, nikdy som totiž nebol fanúšikom posilňovne a nafúknutí svalov. Cvičiť treba, keďže tento šport to vyžaduje a je to aj prevencia voči pádom. .... Sústreďujem sa na krátkodobú vytrvalosť, kde jeden cvik cvičím cez 15 opakovaní aj minútu, aby som sa priblížil k svalovému zaťaženiu v zjazde. ...
....
Spomenul si, že dnes ideš ešte jazdiť do Šenkvíc na bikrosovú trať – začínal si s bikrosom, čo ti to prináša, ako vidíš budúcnosť tejto disciplíny na Slovensku?
Napriek tomu, že to je olympijská disciplína sú preteky na Slovensku veľmi slabo obsadené a nevenuje sa mu dosť ľudí. Z môjho hľadiska je to jasné. Vyrastal som na bikroske, dá to človeku takmer všetko, čo človek potrebuje na pretekoch v meste, či v lese – šprint, prekážky, skoky... Myslím si, že preto aj jazdím dobre DH, že som v mladosti na bikrosových tratiach veľa jazdil a dostalo sa mi to do krvi. Hala v Šenviciach je tu za rohom a umožňuje mi aj v zime jazdiť, ostať v správnom pohybe, technike. Plus sa tam stretnem s veľa kamošmi, je tam dobrá atmosféra. Celú trať človek prejde vo maximálne vysokom tepe je to jednoducho super.
Celý rozhovor si môžete prečítať v decembrovom čísle cyklomag-u (22-číslo).
