Jedného pekného dňa, presnejšie začiatkom septembra sme zažili niečo, o čom sme ani netušili, že by sme mohli na Slovensku nájsť. Dnešný trail mesiaca splňuje tie najnáročnejšie merítka, aké môže zhýčkaný bajker požadovať. Panoráma, z ktorej sa zatočí hlava a zjazd na hranici sebazáchovy do Širokej doliny medzi Chopkom a Ďumbierom na severnú stranu zresetuje telo a myseľ do stavu zrelého k návšteve psychiatra. Nízkotatranská paľba, ktorú si tu dnes opíšeme je na stopéro najťažšie AM jazdenie, čo sme tu mali – ale kto sa bojí nemôže do lesa!

....

Ráno vystupujeme v „Lipťáku“ a počasie nemôže byť lepšie. Včera a predvčerom pršalo, a určite sa nájde aj nejaké blato, ale to je nič, pre čo by sme sa mali vzrušovať. Zo stanice to zvrtneme cez celé mesto až do Liptovského Jána, po asfalte nastúpame prvé metre cez Jánsku dolinu. Modrá turistická značka nám pomôže v orientácii až po chatu známeho generála Milana Š. (pozor – túto sezónu úraduje neuveriteľne pekná barmanka). Stúpanie až po rázcestie pri horárni, myslím, že sa to volalo „pred Bystrou" je jedným slovom nuda. Prvá časť naozajstného stúpania začína až odtiaľto. Už som tu raz bol, ale naložil som do gatí, keď som na chodníku obišiel dve medvedie lajná a hanebne som to otočil. Domáci liptovský chlapi by medveďovi dve – tri zavesili s poznámkou, že ak sa ešte raz „vysere“ na chodník, tak ho zmastia znova. Ja polepený „západňár" radšej ujdem... Dnes mám so sebou návnadu v podobe kolegu Paedra. To by mohlo fungovať...

Ako v každom národnom parku aj tu v Nízkych Tatrách nechýba nádherne vyrabovaný kus lesa a zdecimovaný svah po ľavej ruke. Nemajme to však nikomu za zlé, veď až my cyklisti sme tou najväčšou skazou pre hory Slovenska – keď našou nevyberanou jazdou devastujeme terén. Preto širokánsky holorub beriem ako menšie zlo, oproti nášmu dnešnému prejazdu národným parkom. Príroda sa hádam dá do poriadku po oboch katastrofách.

....


Spotený sa dolopotíme na preplnenú horskú chatu. Totálny raj pre chlapov: samá vyšportovaná kočka, ešte krajšia barmanka a čapované pivo s kapustnicou. Môže si normálny heterosexuál priať viac? Možno tým, že tu nie je klasický prístup autom sa vyfiltrovala lenivejšia a tlstejšia časť nežného pohlavia a do hôr sa vyselektovala len smotana. Možno je to nejaká forma odmeny za vynaloženú námahu, a možno je to typ oblbováku pred nasledujúcim nosením enduro bajkov cez dvesto metrov prevýšenia.

....
Panoráma? Škoda hovoriť – dokonalá. Tristošesťdesiat stupňov musí stačiť aj krátkozrakému so zahmlenými okuliarmi. Západné, Vysoké aj Nízke Tatry, Chočské Vrchy, Veľká Fatra aj Poľana.

....
Sedlo zasúvam do rámu, ovládateľnosť nad bajkom a práca s ťažiskom je správny recept na lepšiu jazdu. Zapínam tretry a ideme do toho! Pokiaľ chytím rytmus mám problém sa vôbec do zákrut dostať. Paedrovy sa to darí o poznanie lepšie, no aj tak niektoré z prvých točiek sú nad naše sily. Chcelo by to odpratať balvany priamo v stope, aby sa človek ako-tak udržal.

....

Naozaj sa neulakomte na asfalt a uvidíte ako zábavný môže byť kus singla, ktorého pôvodným poslaním bolo vypratať chodcov z hlavnej cesty. Takto pekne sa dobajkujeme o kilometre nižšie až k Demänovskej ľadovej jaskyni. Odtiaľ je to už len asfalt do Liptovského Mikuláša. Na záver ešte dobrá rada od hoväda: v žiadnom prípade nezastavujte na pivo v krčme zvanej Skleník. Verte mi, spravíte dobre...

Čo k tomuto máme vôbec dodať? Za tuzexového počasia je to neskutočná krása, odmenená za drinu a nosenie. Úplne to vystihuje refrén jedného songu od kapelky Anonym kids „Život sú výhry, ale aj pády, je to dlhá púť – čo má grády!“ Možno sa raz dožijeme momentu, kedy budú bajkerské trasy vedené tadiaľ, kadiaľ si to prajú tí, ktorí ich mienia používať. S pokojom prehlasujem, že pár úprav by ju dorovnalo k Alpským stáliciam. Dovtedy musíme dúfať, že pri podobnom výlete sa vyhneme ochranárom, ktorí vidia ako im priamo pod nosom vyváža ťažká lesná technika drevo do zahraničia... Ale keďže proti veľkému biznisu moc nezmôžu, jednoduchšie je sťažiť to cyklistom, ktorý majú prírodu možno rovnako radi ako oni...
Dovidenia v rozumnejších časoch.

Celý článok si môžete prečítať v decembrovom čísle cyklomag-u (22-číslo).